Obce na území geoparku

V rámci Programu obnovy dediny prebehla implementácia úspešných projektov na území geoparku - boli rozmiestnené informačné tabule v desiatich obciach na území geoparku.
Do budúcnosti sa plánuje rozmiestnenie panelov do ostatných obcí, aby každá z 28 obcí na území geoparku disponovala takými info-panelmi.

Fiľakovo

Fiľakovský hradný vrch tvorí zvyšok veľkého krátera tzv. maaru sú považované za relatívne najmladší vulkanický fenomén. Fiľakovský hrad bol založený v 13. st. na skalný podklad tvorený tufmi a lapilovými tufmi. Od 1999 vedie náučný chodník v hradnom areáli.
Farský kostol nanebovzatia Panny Márie a františkánsky kláštor - znova vybudovaný v rokoch 1694-1727 s kaplnkou.
Kaštieľ Berchtoldovcov s parkom - postavený na začiatku 19.storočia, t.č. budova gymnázia. Za kaštieľom sa nachádza 7 hektárový anglický park, ktorý v minulosti patril kaštieľu.
Archeologické nálezy: kostrové zvyšky jaskynných medveďov, nálezy mamutích kostí, nález rímskej keramiky terry sigilaty, nálezy keramiky na včasnoslovanskom pohrebisku a sídlisku, na stredovekom hrade početné nálezy keramiky, kachlíc, predmetov dennej potreby.

Belina

Prírodná pamiatka Belinské skaly v k.ú. Beliny, zaberá západné svahy lávového prúdu - mierne skĺznuté bazaltové stĺpy s malými jaskyňami Územie je ukážkou tzv. skalného mesta v počiatočnom štádiu. Odkrytý lávový prúd s ukážkami stĺpovitej a doskovitej odlučnosti bazaltu, vek 4,7 mil. rokov.

Archeologické nálezy: kostrových zvyškov mamuta, nálezy enolitickej, kyjatickej a rímskej keramiky

Biskupice

Biskupská kaplnka Zvestovania Panny Márie (pred kaplnkou je umiestnená plastika sv. Ján Nepomuk), ktorá sa nachádza na miestnom cintoríne.

Čakanovce

Na území obce sa nachádza Prírodná pamiatka Čakanovský profil, ktorá predstavuje geologický odkryv a je dokladom vývoja príbrežnomorských a kontinentálnych usadenín spodného miocénu v Cerovej vrchovine. Vrchná časť morského pieskovcového súboru, reprezentuje ústup posledného mora z územia Cerovej vrchoviny, nástup suchozemského režimu na čiastočne erodovaný podklad so zvyškami močiarov so vznikom hnedého uhlia.

Archeologické nálezy: nález bronzovej ihlice a keramiky pilinskej kultúry, kovový hrot oštepu z laténskeho obdobia.

Čamovce

Čamovský lom

Archeologické nálezy: bližšie nelokalizované stopy osídlenia v období mladšej doby bronzovej – pilinskej kultúry

Petrovce

Vodná nádrž Petrovce

Rímskokatolícky kostol svätej Trojice

CHA Fenek

Radzovce

Na území obce sa nachádzalo sídlisko s kanelovanou keramikou, žiarové pohrebisko polonskej kultúry z mladšej doby bronzovej, kniežacia mohyla zo staršej doby železnej a slovanské sídlisko z 10. - 12. storočia. V 2. polovici 19. storočia sa tu nachádzal čadičový a trachitový lom, koncom 19. storočia otvorené bane na kamenné uhlie. Monická lesostep predstavuje lesostepné svahy nad hospodárskym dvorom Monosa v k. ú. Radzoviec.

Archeologická lokalita Radzovce - Monosa
Monica
Rekreačné stredisko Obručná

Ratka

Zaujímavosťou je sídlisko z praveku a z doby bronzovej.

Bralo Veľké Hradište

Kameňolom Chrasť

Šiatorská Bukovinka

Národná prírodná rezervácia – Šomoška
- Šiatorská Bukovinka, 36,62 ha
- kamenný vodopád – unikátne uhnuté, pravidelné šesť- a päťboké, pomerne tenké stĺpy odlučnosti bazaltu, ktoré boli v stredoveku odkryté na východnom svahu hradného vrchu za účelom ťažby bazaltu k výstavbe hradu
- kamenné more, bukový porast
- náučný chodník až na Šomošský hrad, 8 zastávok, 1,6 km

Spätná erózia – uhoľné bane pri Šiatorskej Bukovinke

- 5 m vysoký skalný stupeň v koryte výmoľového jarku, ktorý sa vytvoril spätnou eróziou občasných povrchových tokov
- hlboký výmoľový jarok so zvislými piieskovcovými stenami

Čadičový lom Mačacia (Mačkaluk) - najreprezentatívnejšie odkryvy lávového pokrovu Medveša. V lome Mačkaluk možno pozorovať dva lávové pokrovy nad sebou, ktoré sú oddelené brekciovitou lávou.

Karanč - najvyšší vrch Cerovej vrchoviny. Je typickým dómovitým vrchom s nadmorskou výškou 725,1 m.
- mohutný klenbový vrch reprezentujúci najvyšší bod Cerovej vrchoviny – 725 m n.m.
- prameň svätej Margity na severovýchodnom svahu, rozhľadňa na Maďarskej strane.

Bukovinské súvrstvie - štrkovňa je na juhozápadnom svahu kopca Duhár. Založili ju v roku 1966. Sú v nej odkryté riečne štrky, podradne piesky bukovinského súvrstvia. Vzhľadom na prebiehajúcu ťažbu štrkovňa nie je využiteľná na náučné účely.

Andezitový kameňolom - lom založili v roku 1867, patrí teda k najstarším lomom na území Cerovej vrchoviny.

Šíd

V obci sa nachádza kostol Panny Márie, postavený v rokoch 1896 - 1897 v historizujúcom slohu, pomník Sovietskej armády pripomínajúci oslobodzovacie boje. Z archeologického hľadiska sa v k.ú. obce nachádza sídlisko a pohrebisko z doby bronzovej a stredoveku, a hradisko z neolitu.
Nálezy kostrových pozostatkov mamuta, a nálezy kamennej industrie gravettskej kultúry.

Šurice

V obci sa nachádza PP Soví hrad (hradisko z neolitu ) - predstavuje vyrezané bralo, vysoké 85 m, ktoré je vypreparované výplňou sopečného sopúcha. Vrchol brala slúžil pre stavbu pevnosti. Na jeho vrchole sú badateľné stopy po osídlení – zbytky schodov vytesaných do skaly a studňa. V k.ú. obce sa nachádza aj Národná prírodná pamiatka Pohanský hrad je nad regionálnym biocentrom, obývaný od doby kamennej. Známy je aj Šurický poklad uložený v Novohradskom Múzeu.

Stará Bašta

Národná prírodná rezervácia Pohanský hrad
Stará Bašta, Hajnáčka, Šurice, archeologické nálezisko, čadičový lávový pokrov, 30 m vysoké bralá, nepravé jaskynné priestory a kamenné moria, 31 bazaltových jaskýň, najdlhšia je Stĺpová - 182 m.
Vek 4,7 +/- 0,31 mil. rokov, 223,35 ha
Baštianska diatréma

Studená

Obecné etnografické múzeum

Dubno

Kostol bol postavený v roku 1782 a prestavaný v roku 1927

Blhovce

V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol, neskorobarokový z roku 1777 a socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1901
Guda

Fiľakovské Kováče

Rímskokatolícky secesný kostol sv. Ladislava z roku 1898
Archeologické nálezy: nález bronzovej sekery pravdepodobne pilinskej kultúry

Gemerský Jablonec

Rímskokatolícky kostol - románsky z 13. storočia, upravený v 18. storočí s dreveným chórom z roku 1815
PR Vodná nádrž Gemerský Jablonec
Archeologické nálezy: pozostatky kosti mamutov, paleolitická úštepová industria, bronzový depot z prelomu rannej a strednej doby bronzovej, osídlenie pilinskej kultúry

Hajnáčka

Archeologické nálezy: Kostná dolina - paleontologické nálezisko, stopy výšinného osídlenia bádenskej kultúry, ojedinelé nálezy kyjatickej a látenskej keramiky, stredoveký hrad, archeologicky neskúmaný
Národná prírodná pamiatka Kostná dolina - paleontologické nálezisko európskeho významu, objavené v 2. polovici 19. storočia, 380 m dlhý výmoľový jarok, obsahuje zvyšky kostí tapírov, nosorožcov, mastodontov, pozostatky hyeny, jeleňa, diviaka, bobra, hrabošov, opice
Národná prírodná rezervácia Ragáč - 9,73 ha, časť lávového bazaltového prúdu, v jeho vrcholovej partii je zachovaný troskový kužeľ, nadmorská výška 536 m, vek 1,35 miliónov rokov (pleistocén), malé sopečné jaskyne -jedna z najmladších sopiek na Slovensku.
Prírodná rezervácia Steblová skala - 37,92 ha. Sopečné kužeľovité vrchy severovýchodne od Hajnáčky, botanicky významná – veľa druhov teplomilných a suchomilných rastlín
Bagova skala sa nachádza východne od Steblovej skaly, zvyšky kráterovej výplne tvorenej sopečnými bazaltovými troskami a bombami. Rádiometrický vek bazaltového telesa je 1,43 +- 0,10 mil. rokov. Severne od krátera sú zachované relikty lávového prúdu
Prírodná pamiatka Zaboda 20,72 ha, lávový prúd vo veku 2,03 +/- 0,15 milióna rokov. Nachádzajú sa tu dve malé jaskyne
Prírodná rezervácia Ostrá skala - 17,79 ha, má výrazný zahrotený tvar - vek bazaltu 2,6 +/- 0,22 mil. rokov, pri vrchole sú dobre odkryté bralá kráterového valu
Prírodná rezervácia Hajnáčsky hradný vrch - prírodná rezervácia na ploche 9,71 ha. Lokalita je vhodná na demonštráciu mladého bazaltového vulkanizmu v Cerovej vrchovine.
Kopec z nerovnomerne uloženého a usadeného sopečného materiálu na vrchole s bralom - vypreparovaným sopečným komínom, zbytky stredovekého rytierskeho gotického hradu.

Kalonda

Paleontologická lokalita Bujár - v lokalite sa našli zvyšky skamenelých kmeňov stromov a otlačkov listov z obdobia treťohôr.
Ľudový dom s areálom

Lipovany

Našli sa stopy osídlenia na nížinnom sídlisku pilinskej a kyjatickej kultúry doby bronzovej
Prírodná pamiatka Lipovianske pieskovce - ukážka vývoja treťohorných usadenín Cerovej vrchoviny.
Množstvo morských hrubostenných lastúrnikov

Mučín

Mučínska jaskyňa - vytvorila sa vyvetraním zvaleného zuhoľnateného stromu, ktorý bol pokrytý teplým sopečným popolom
Mučínsky odkryv
Pieskovňa Telka

Nová Bašta

Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša
Pútnické miesto Prameň Panny Márie
Medveš - Dunivá hora

Pleš

Na území dnešnej obce Pleš bol mohylový násyp, pravdepodobne z mladšej doby bronzovej. Obec je doložená od roku 1246 ako Pelys.
Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla z roku 1829 s pôvodným zvonom z roku 1693

Prša

Nachádza sa tu budova rímskokatolíckej školy z roku 1771, Neorománsky kostol Panny Márie Ružencovej z roku 1913, socha sv. Jána Nepomuckého z 19. storočia
Nálezy mamutích kostí, keramiky neolitickej, z doby bronzovej, nálezy hlinených zvieracích plastík z doby bronzovej, významné slovansko-avarské pohrebisko zo 7.-8. storočia s nálezmi keramiky, šperkov, zbraní, predmetov dennej potreby.

Rapovce